Kolobeh života.

Všetko v prírode má svoj kolobeh.
Semienko padne do zeme, zakorení sa, rastie, stáva sa z neho krástna rastlinka, ktorá obohacuje a skrášľuje tento svet a časom zomrie.
Nahradí ju nová, krásna rastlina.

Platí to aj pre zvieratá a nás ľudí.

Prímame a berieme to ako súčasť nášho života.

Narodili sme sa, určili si cestu ktorou pôjdeme a nakoniec odídeme.
Verím, že tú cestu si vyberáme sami, že nejdeme po ceste, ktorú nám vybral niekto iný.

Že raz, keď budeme ležať na smrteľnej posteli, nebudeme patriť k tým, ktorý budú počítať, čo všetko chceli zažiť, ale nezažili, čo chceli niečo skúsiť, ale neskúsili.

Možno je dobré zamyslieť sa teraz nad tým, čo chceme.
V čom sa nám darí. V čom sme úžasní a zistiť, prečo je to tak.

Ak na to prídeme, prečo sme v niečom dobrí, môžeme tieto zistenia naučiť iných ľudí.
Ušetriť im čas zisťovaním niečoho, čo my už vieme.

My si môžeme vybrať ľudí, ktorí sú dobrí v tom, čo chceme vedieť my. A potom sa môžeme učiť od nich.

Je to kolobeh informácií, kolobeh energie, ktorú si posúvame medzi sebou. :)

Tento kolobeh sa mi páči.
Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde.

Myslím si, že je to presne tak.
A nemusia to byť iba učitelia, môžu to byť priatelia.

Môžeme my niekomu pomôcť a niekto iný pomôže nám.

Možností je tak veľa.

Môžeme energiu prijímať a energiu rozdávať.

Energia má kolovať.

Ak by zastala na jednom mieste, uviazla by. Nebolo by to dobré.
Preto je dobré ak ju budeme posúvať ďalej.
Pohladením, úsmevom, radou, objatím.
Môžeme myslieť na niekoho a v duchu mu priať krásne veci :)

Máme toľko možností.

Autor : Soňa Vigašová

Zdroj : Libellus