Musíš to len uzavrieť

Kým sa pozeráš do minulosti , unika ti život a možnosť  zažívať tie najkrajšie okamihy . Prítomnosť je najkrajší dar od života , pretože vytváraš svoju budúcnosť.

Občas spomienky sú krásne , ale tie najkrajšie spomienky bolia a ty si ich premietaš stále dokola ako v nekonečnom kine že vlastne  ako dobre ti bolo. Až na koniec sa v nich úplne stratíš a stratíš kontakt s prítomným okamihom .

 Áno čo bolo je pekné a dobré , a možno občas zle a kruté .Ale stále to je len minulosť a Ty  musíš to len uzavrieť : stretnutia , vzťahy , myšlienky . Pretože inak nemôže prísť to čo prísť má .Zabraňuje mu to . Je potrebné to uzavrieť a rozlúčiť sa stým , vyriešiť nevyriešené a pustiť navždy . Oslobodiť svoju dušu a myseľ od bolesti . Pozrieť sa na skutočnosť , a nie pozerať sa na to čo si ty vymýšľaš a predstavuješ . Musíš uvoľniť kŕče. A keď skončia city znamená že končí úloha . Ako inak by sa dalo vysvetliť že niekdajšie zázraky nahradí niečo také bez farebné , niečo tak sivé a chladné .

Takže pusť čo bolo , a hľadaj zázraky teraz , pretože sú tu , deju sa každú minútu

Sú tu príležitosti o akých snívaš, Ľudia ktorý nato čakajú aby si ich konečne  všimol  no ty sa pozeráš späť , a nevidíš ich .Preto roztvor svoje krídla a leť len tak ľahko a slobodne , ne príliš vysoko , no ani príliš nízko , len leť a užívaj si to a uvidíš tie zázraky ktoré sú tu ,práve teraz .

Tvoj LIKE a ZDIELANIE Pomahajú tomuto blogu rásť Dakujem.