Naučil som sa nájsť silu bojovať .

Všetci vidia ten optimizmus , to nadšenie , a lásku k môjmu životu . Ale koľkí si ma ani nevšímali , keď som ležal na podlahe ,zlomený a polámaní  v bolestnom  krčí , chorobe , som sa modlil k bohu nech už to skončí . Koľkí keď to videli sa usmievali pod svojím nosom , a hovorili tak mu treba . Dávali ironické otázky ,  „a kde je tvoj optimizmus ? „  Niektorí , len tak prišli a šliapli na mňa , všade na okolo ma ponížili , vyžívali sa vtom že mi ubližujú , že sa trápim . Nevedel som , skutočne som nevedel ako mám ísť ďalej kam sa mám pohnúť , mojich pár skutočných priateľov ale stáli pri mne , snažili sa mi  dať silu , ale viete , dávať silu niekomu kto to nechce , je zbytočné . A preto im ďakujem , že stáli pri mne , že ich to bolelo tak isto ako mňa. Ale prednedávnom som pochopil , že musel som prejsť cez to všetko , aby som sa dostal tam kde som teraz . A som vďačný.  Ľudom ktorí mi ubližovali ,a chorobe čo ma zoslabovala .

Naučili ma nájsť silu v sebe . že keď som ležal a lízal podlahu  , aby som si opakoval stále , musím ísť ďalej a dokážem to .

A teraz je to tu . Skutočne dokázal som to .  Zavládol pokoj , láska , a optimizmus, a maximálna spokojnosť do môjho života . A vychutnávam si tento moment pretože je to moment oddychu , pre načerpanie nových síl , a vychutnávania dosiahnutých cieľov .

čo sa má stať sa stane , čo má prísť príde .Nič sa nedeje len tak :)