Verný priateľ

Jeden človek raz povedal: „ Niet na svete lepšieho psychiatra než šteniatko, ktoré vám oblizuje tvár.“ Pán tohto výroku sa volá Ben Williams a podľa mňa mal úplnú pravdu.

Pred nedávnom som čítala zaujímavý článok, kde sa písalo o priaznivých účinkoch zvierat pre ľudí. Bolo tam spomenuté mnohé veci. Najviac vo mne zarezonovali tieto: hladenie psov a mačiek ľudí ukludňuje a dokonca znižuje krvný tlak. Tak isto sa v tam písalo, že veľmi dobre pomáha hladkanie mačiek, najmä ľudom ktorý trpia bolesťami. Pretože mačka zvykne pri hladení a maznaní priazť, a vlastne týmito vybráciami svoje teplo prenáša do hĺbky a tým pomáha proti bolestiam. :) No nie je to úžasné? Načo chodiť do lekárne alebo k doktorom, keď môžeme mať takého malého zvieracieho terapeuta aj doma :). Verte mi viem o čom hovorím, doma mám jedno aj druhé. Po ťažkom dni sa tackám domov, čím dlhší môj deň bol, tým je cesta domov náročnejšie a dlhšia, a vtedy zasvieti môj maják nádeje, brána nášho domu. Z posledných síl otváram bránku a zatváram ju za sebou. Keď sa otočím do dvora, uprene už na mňa hladia dvoje nádherné, hnedé, úprimné a hlboké oči. A v tých očiach sa skrývajú všetky otázky od: „už si konečne doma?“, cez: „poškrabkáš ma na chrbátiku?“, až po: „čo bude na večeru?“ Zahľadím sa na tie verné oči a už sa mi Stela pchá pod ruku, nech jej teda ten chrbát poškrabkám, nech nie som taká nerozhodná. Chvíľu sa spolu maznáme a spoza rohu sa vystrčia dve malé ušaté hlavy a tesne za nimi aj chvostíky, ktoré k hlavám patria :) Moji malí členovia domácnosti, ku ktorým som sa dostala len náhodou počas leta. Spam a Lara, obaja dvojhlasom na mňa zúbožene zamriavkajú. Keby som mala preložiť do ľudskej reči to ich mriaukanie zrejme by znelo takto: „Kde si tak dlho, sme veľmi hladní.“ A tak mi nedávajú inú možnosť ako vojsť do domu, zobrať ich obľúbené mačacie žradlo a naservírovať. To by však nebolo ono keby títo dvaja neposedníci nevymysleli nejakú súťaž. A tak už po mne skáču a súťažia: kto skočí vyššie, kto sa po mne vyššie vyšplhá a kto ma lepšie zašpiní. Som zatiaľ celkom úspešná, pretože Lara sa mi zatiaľ vyšplhala iba na plece. Čo už, piráti majú papagájov a ja mám Laru :) Keď už konečne jedia nešplhajú sa po mne, nasypem granulky aj Stele a odoberám sa do domu, zatvorím za sebou dvere a až teraz  si to uvedomím. Veď ja mám vlastne veľmi veľa energie, usmievam sa  a nie som unavená. Je skvelé čo všetko mi vlastne ten môj zverinec dal. Pocit že ma potrebujú (najmä ak ide o jedlo), ukázali ako ma majú radi ( najmä keď sa mi môžu driapať po nohách) a pocit že som dôležitá, dali mi energiu a dobrú náladu a rozosmiali ma :). Toto by mala byť podľa mňa terapia pre každého, prítulné a svojim spôsobom nemé stvorenie, ktoré oblíže tvár aby zotrelo slzy a rozjasní aj upršaný deň :).

Autor : Slniečko